Sedela na lavičke pár metrov od hlavnej stanice. Pod nohami dve igelitky plné toho, čo ostalo z osobného života. Po zemi sa váľali vajgly z cigariet a prázdne fľaše lacného vína. Nemo hľadela pred seba a v ruke zvierala poslednú päťeurovku. Zajtra mala nastúpiť na liečenie. No hej, ale čakanie na ten dátum bolo príliš dlhé. Príliš dlhé na to, aby dokázala sama uťať to pitie a pozviechať sa. Doktorka povedala jasne, že nastúpiť môže len triezva, čistá. Ale či sa to dá? Alkoholová šnúra trvala už druhý mesiac. Zvieratá, ktoré chovala v dočaske vo svojom malom byte, už našťastie majú nový domov. Bolo jej to ľúto. Milovala tie nemé tváre. Dve hendikepované mačky: jedno chúďa s dierou namiesto oka, druhej chýbala zadná noha. Dva psy. Boxer, ktorého vzala do opatery a ktorý jej už prischol, a malý uštekaný ratlík, pôvodne čakajúci na smrteľnú injekciu pre agresívnu a hysterickú povahu. U Simony sa zmenil. Všetky zvieratá, ktoré jej prešli rukami, akoby skľudneli. V zenovom priestore jej prítomnosti zostali pokojné a odovzdané. Ach, aké pekné boli tieto Vianoce! Nie štedré, peňazí nemala nazvyš. Ale teplé, voňavé, radostné. Žiadne veľké dary pre deti a vnúčence nekupovala. No napiekla koláčov od výmyslu sveta a malý prenajatý byt pôsobil ešte viac magicky ako v bežné dni. Zarobiť si vedela. Čoby nie. So svojou inteligenciou a vzdelaním dokázala s ľahkosťou písať odborné práce a pomáhať študentom vysokých škôl dokončiť to, na čo sami nemali čas alebo chuť. To bol jej zdroj obživy. Koniec februára. Všade pľačkanica a dážď; von by doslova ani psa nevyhnal. A ona tu sedí na lavičke ako bezďák. Znova to pokašľala. Znova sa to všetko rozsypalo. Koľkýkrát už? Koľkokrát už všetko stratila? Bývanie, zvieratá, dôveru dcér, matky, kamarátok. Peniaze, ktoré si napožičiavala, sotva kedy vráti. Boh, ku ktorému sa utiekala, akoby sa zrazu niekam vytratil. Málokto bol k nemu tak blízko ako ona. Ten chľast však toto spojenie  utlmil a zablokoval. Nie že by nebolo; necítila ho, nevnímala ho. Démon, ktorý jej posadol myseľ, však nebol alkohol. Ten bol iba dôsledok. Príčina bola v bolestiach duše, ktorými si počas mladých rokov prešla; v traumách, ktoré na decku zanechajú doživotný odtlačok; v tom, čo doteraz nepomohol spracovať žiaden cvokár. Obdobia mánie a depresie sa striedali s hrozivou pravidelnosťou, čo takmer vždy vyústilo do pitia v rozsahu, ktorý je bežnému človeku ťažko pochopiteľný. Doktorkou predpísané antidepresíva zrazu zalievala vodkou a dni boli čím ďalej viac zliate a rozmazané. Perpetuum mobile prazvláštneho života. Väčšinou skončila po tejto fáze na ulici, odkiaľ sa nakoniec vždy dostala a s odbornou pomocou pitie zastavila. Detox na psychiatrii, doliečovák, resoc, mníšky, ktorým pomáhala, a ktoré ju prichýlili pod svoje krídla. Kam prišla, tam sa skôr či neskôr skákalo podľa jej predstáv. Múdra, tajomne spirituálna, i vypočítavá a manipulatívna. Prešla kadečím. Znova sedí na mokrej lavičke. Stať sa môže všetko… pár mesiacov prebývania s bezdomovcami v pochybných budovách, liečba, nový byt… Ďalšie suché Vianoce? Alebo už nič z toho… ťažko povedať, ako to dopadne tentokrát.